Video


Prevaha dobrého

Divadlo Štúdio tanca, Banská Bystrica

Kompaktné dielo združujúce interpretačný výkon tanečníkov a živý umelecký výkon hudobníkov. Rodí sa a vyrastá v prostredí, v ktorom umelci žijú a pracujú, a preto odráža ich životnú skúsenosť a postoj - teda skutočnú prítomnosť. Tancujú namiesto zloby, nenávisti, osočovania, tancujú namiesto vojen, namiesto likvidovania jedných druhými akýmkoľvek spôsobom, pretože všetku vášeň prelievajú do potu svojich tiel.

Réžia: Zuzana Ďuricová Hájková

Choreografia: Tibor Trulik & Zuzana Ďuricová Hájková

Účinkujú: Tibor Trulik, Lenka Rajchmanová, Michaela Mirtová, Isabel Paladin, Luca Tomao, Michaela Turcerová, Pavol Pondelík & Samuel Juráš

21. máj 2018 o 18:30 na Malej scéne DJZ

vstupné 5 €

 

Fascinujúci tok rieky sa pri jeho prebytku môže vyliať z koryta. To vyliatie môže byť dvojaké: raz je požehnaním, keď zavlaží suchú zem a dá nový život a energiu, inokedy skazou, keď zaplaví obydlia, rúca hrádze a berie životy. Tak naša vnútorná rieka emócií môže byť vyliata rozličným spôsobom, buď dáva rásť a oblažuje, alebo naopak rastie v skaze. Čo preváži?

Zuzana Ďuricová Hájková, choreografka


Je to výsostne súčasné divadlo, v ktorom má pevné opodstatnenie hudobná aj vizuálna zložka, vysoká profesionalita tanečníkov a umelecká koncepcia, ktorá dotvára konečné vyznenie inscenácie. Tanec v najpozitívnejšom slova zmysle, atakujúca hudba a pôsobivý videoart Lukáša Matejku. Divadlo je atakom i prosbou. Snaží sa zalarmovať pasívnych a podporiť pozitívne kroky nielen umelcov, ale aj ľudí, ktorí zatiaľ zostávajú pasívni.

Dáša Šebanová, Pravda 13/11/2017

 

Z nahrávky do živého hrania a naspäť sa prelieva hudba Mateja Háasza, bubeník Samuel Juráš so saxofonistami Michaelou Turcerovou a Pavlom Pondelíkom na javisku figurujú aj v pohybových obrazoch. Ich živý hudobný prejav sa párkrát parádne vyleje z brehov a možno má aj na svedomí, čo sa zo súčasného tanca takmer vytratilo – skupinovú skokovú variáciu. Inak sa hudba disciplinovane drží v presných rámoch tanečných obrazov, hlbokých a jasných, aby im každý mohol porozumieť. Súbor tanečníkov – Lenka Rajchmanová, Michaela Mirtová a Tibor Trulik, ktorý tiež spoluchoreografuje – je doplnený o nových členov z Talianska, skvelý Luca Tomao a Isabel Paladin zapadli do tímu. Tancu dominuje skupina, aj sóla sú pod vplyvom masy, mašinérie, päťhlavej príšery. Obrazy tiel dotvárajú inak strohú scénografiu. Príbeh sa zobrazuje cez tok rieky: metafory tancujú na oboch brehoch, občas jemne, občas pekne natvrdo a mládeži neprístupne. Režisérka Zuzana Ďuricová Hájková sa vo všetkých svojich projektoch venovala politike, ktorá jej zasiahla do života a že na ňu vedela „choreograficky“ zareagovať, nie je náhoda. To, ako dávkuje publiku tie metafory, je tiež politika, nezmieta sa v nich ako list vo vetre. Pevne držala opraty v sedle dvadsaťročného plnokrvníka, aj s ľadovým dychom extrémistického zriaďovateľa na krku, vždy smerom k divákom. Záverečné bubny sa akumulujú, človek čaká, do čoho to vybuchne – a vtedy sa predstavenie končí. Proste nový začiatok.

Katarína Zagorski, Denník N, 23/11/2017

Galéria

celá galéria
späť