Stretnutie členov a priaznivcov Klubu priateľov Divadla Jonáša Záborského.
Tradícia hodná retrospektívy
Keď som sa takmer pred sedemnástimi rokmi stal obyvateľom metropoly Šariša Prešova, tak okrem splynutia s profesionálnym zázemím svojej pôvodnej profesie a životnej lásky spojenou s bohyňou Athéne, sa viac ako prirodzene o zvyšok môjho voľného času postarala bohyňa ešte príťažlivejšia a žiarivejšia a ak hádate, že hovorím o Tálii, uhádli ste! V Prešove „má ustlané“ na dvoch profesionálnych scénach a niekoľko menších lokalít jej slúži v priestore s prívlastkom amatérsky svet, opiera sa o zázemie, ktoré je históriou s prívlastkom úžasná a ak dovolíte, tak má veru aj raritu – prinajmenej našu, slovenskú! Funguje tu, už naozaj dlho a veru aj spoľahlivo, spolok milovníkov Tálie s menom Divadelný klub a ak môžem, tak dnes je v jeho aktívnom spoločenstve čajsi štvorstovka členov! Ešte som nepoznal svojich susedov vo vchode dobre udržiavaného paneláčika, ale vedenie klubu už som poznal, oni spoznali osobne mňa. lebo väčšina už si čo – to z mojej produkcie o Tálii prečítala a láska, mocná čarodejka, zasa raz zvíťazila.
Stal som sa, samozrejme, členom, aktívnym v mnohých smeroch a ani nie do roka už sa činnosť tejto mimoriadnej spoločnosti stala náplňou mojich voľných chvíľ. Funkcionárske povinnosti – to znie tak trošku odstrašujúco, ale Klub priateľov Divadla Jonáša Záborského je tak neuveriteľne kreatívny spolok združujúci milovníkov divadla, že naozaj nepoznáme hranice ktoré by nás obmedzovali. Jasné, dominuje vzťah s umeleckým súborom, prevláda záujem o tvorbu, zázemie, ľudské osudy protagonistov, radových zamestnancov i hostí, podieľame sa na plynutí dní sviatočných i všedných a najlepšie to dokumentuje pravidelný program divadla, kde sa stretnutia Divadelného klubu oznamujú ako pevný dátum avizovanej profesionálnej ponuky. Včera predstavenie, vlastne dvojnásobne, lebo dopoludnia je produkcia pre školy a večer predstavenie pre verejnosť a popoludní, najčastejšie v priestoroch Malej scény, stretnutie Klubu! Nepochybujte, s programom viac ako príťažlivým, dokonale pripraveným, zmysluplným a pre divadlo milujúcu verejnosť exkluzívny a verte - neverte, „mávame vypredané“!
V očiach služobníkov Tálie, to hovorím o hercoch, dramaturgoch, režiséroch, muzikantoch, choreografoch, scénografoch či pohybových pedagógoch, sme sa stali partnerom viac ako samozrejme. Medzi nás chodia radi, sme rovnocennými partnermi a môžete mi veriť, že sme naozaj zapriahnutí do spoločnej káry dobrého kumštu. Vždy vtedy, ak hľadajú, ak v tom širočiznom svete ponuky „snoria“ po voľačom mimoriadnom a verejnosť lákajúcom, ak riešia vnútorné neistoty a potom veru aj vtedy, ak sa pátra po spätnej väzbe – prečo bolo akurát to skvelé a geniálne či aspoň invenčné a naopak, prečo nezaznel potlesk na otvorenej scéne, keď to ich očakávanie predpokladalo.
A naviac, toto divadlo má v súčasnej dobe „principála“, teda starosvetsky riaditeľa z rodu tých naozaj „pomazaných“, alebo ako sa hovorí, predurčeného a vyvoleného, čo nepokazí nielenže vôbec nič, ale svojím postojom a kreativitou si osedlal vari všetky múzy, čo musia Tálii slúžiť! Lebo povedzte, ktorá slovenská vidiecka scéna ponúka svetové premiéry, ktorá je zárukou vysokej úrovne každodennej produkcie a ktorá tak akosi naviac, no samozrejme, ešte aj hospodári tak prezieravo, že neprodukuje dlhy!?
Mám kamarátov naozaj všade, takejto branži oddaných a buďte si istí, že Prešovu DK úprimne závidia. Robíme osvetu, zájazdy našich členov za kultúrou v iných mestách s kamenným divadlom sú takmer vždy spojené s prednáškou a seminárom o tom, čo je pre divadelný klub podmienkou bytia a hoci to možno znie neskromne, stali sme sa nasledovaniahodnými! A naviac, naša komplexná činnosť je neuveriteľne rôznorodá.
Okrem tých zájazdov za kumštom, je tu spoločenská aktivita v rámci mestskej komunity vo viacerých oboroch ľudskej činnosti, takmer vždy aktívnej a organizátorskej, programy, spevokoly, amatérske združenia tanečnej, divadelnej či muzikantskej špecializácie, zájazdy, voľnočasové aktivity v tej najširšej možnej ponuke a veru aj rekreácia, v tom najobyčajnejšom slova zmysle. Predvčerom stretnutie, včera zájazd na operné predstavenie do košickej opery a dnes spoločná guláš párty na Divadelnej chate na Sigorde – to všetko naozaj v priebehu niekoľkých hodín a ak by som sa mal „chváliť účasťou“, tak bola jednoducho celkom mimoriadna! Stretnutie v divadle s účasťou takmer 250 členov, zájazd na operu plný autobus a pravidelný guláš zaevidoval takmer stovku verných a doprial by som vám akurát takýto záver týždňa prežiť v realite.
Verte mi, mimoriadnosť je slabá charakteristika. Bol to pre mňa štrnásty ročník, som pevnou súčasťou toho základu, čo všetko pripraví, zorganizuje, nakúpi, zariadi, zakúri, navarí a naservíruje i vychutnáva si chválu hodujúcich, ale nemyslite si, že je to iba o tom prázdnom brušku a lahode guľášového zázraku!? Kdeže, v rečiach dominuje kultúra na tisíc spôsobov, hodnotí sa divadelný plán, teraz predovšetkým svetová premiéra muzikálu Quo vadis s dátumom 11. 11. 2011, hodnotilo sa predstavenie v Košiciach, predovšetkým spevácke výkony a orchester, reč bola o nových akvizíciách divadelného súboru, s ktorými sme sa tak orientačne už stretli a potom sa „rečovalo“ o meste, regióne a slovenskej politike vôbec, lebo bez reality žitia je divadlo ako keby vo vzduchoprázdne. A tak akosi samozrejme tu bolo aj veľa hudobnej ponuky, vokálov a heligónka či akordeón počuli celkom iste až na Zlatej Bani, lebo to malo punc profesionality.
Domov som prišiel zadymený, celkom príjemne unavený, ale naozaj navýsosť spokojný, lebo nielenže to bolo skvelé ako po minulé roky, no tentoraz nám priala aj pohoda „babieho leta“ temperatúrou, slniečkom a bezvetrím. A pokojne zopakujem, divadelný život v Prešov má aj medzi neprofesionálmi podoby až neuveriteľne príťažlivé, hodné závisti a tak sa vôbec nedivte, že členská základňa nielenže spoľahlivo z roka na rok rastie, ale veru aj mladne a len si predstavte, už si medzi nás cestičku našli aj univerzitní študenti, pre ktorých je masmediálny a kultúrny rozmer spoločenského života profesionálnou náplňou. Ako hovorím, spomienka na takého niečo má celkom iste vysoký kredit!
Mgr. Stanislav Krištofík
člen rady Klubu priateľov DJZ